Možno sa domnievate, že žijete v harmonickom zväzku, kde definovanie osobných hraníc nie je potrebné. Veď vo vašej spoločnej ceste všetko funguje... Napriek tomu by mali byť správne nastavené medze súčasťou každého ľudského vzťahu. Samotná láska medzi vami nemusí stačiť. Okrem citovej väzby potrebujeme v manželstve zakúsiť aj slobodu prejavu a zodpovednosť. Avšak, ako ľahko dokážeme túto slobodu stratiť, a rovnako jednoducho ju môžeme aj iným odoprieť. Zodpovednosti sa neradi ujímame a s úsmevom ju ľahko prenášame na nášho partnera.
Kľúčový význam hraníc v manželstve zdôrazňujú klinickí psychológovia Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend vo svojej knihe Hranice v manželstve. Hranice slúžia na ochranu našej osobnosti a vzťahov. Avšak, nemyslý sa tým, že by mali meniť správanie iných osôb - iba to naše vlastné. Preto hranice nie sú nástrojom na ovládanie iných. Ich primárnym cieľom je chrániť nás samých, a aby efektívne fungovali, vyžadujú si sebadisciplínu.
Hranice nám okrem iného pomáhajú jasne určiť, kto je zodpovedný za aké povinnosti. Stále si nie ste istí, či potrebujete vo svojom manželstve definovať hranice? Úprimne, kto z nás nikdy nezažil situáciu, keď očakával určitý krok od partnera, ktorý sa napokon nestal? (Nečakáte napríklad, že váš manžel vám v nedeľu ráno pomôže s prípravou detí do kostola? A on sa ráno len oblečie, postaví sa pri dvere a konštatuje, že budeme meškať, ak sa rýchlo nepripravíte?) Ak sa na svoj život pozriete z perspektívy nezainteresovaného pozorovateľa, existuje vo vašom živote oblasť, ktorej zodpovednosti sa cielene vyhýbate? (Možno ide o upratovanie domácnosti alebo opravu niečoho, čo ste pred mesiacmi sľúbili, že dáte do poriadku.)
Jedným zo základných princípov, ktorý nám pomáha pri vymedzení hraníc, je zákon sejby a žatvy, podľa ktorého zožneme to, čo sme zasiali. Ide v podstate o mimoriadne priamočiary koncept. Ak zasejeme niečo negatívne, mali by sme očakávať negatívny následok. Keď nás náš partner „zachráni' pred následkami našich činov, veľmi ľahko ich môžeme zopakovať. Klasickým príkladom je situácia, keď jeden z partnerov nezodpovedne hospodári s financiami. Namiesto obmedzenia jeho výdavkov druhý partner navyše nájde ďalšiu prácu, aby pokryl neustále rastúce dlhy.
Následky našich skutkov nás formujú a nútia k rastu a dospievaniu. Dôvodom, prečo si manželia často navzájom suplujú zodpovednosť, je skutočnosť, že následky môžu byť bolestivé. Avšak, ak ide o bolesť, ktorá partnerovi pomôže prijať zodpovednosť za svoje konanie, môžeme takúto situáciu označiť nie za zbytočnú, ale skôr za nevyhnutnú pre rozvoj jeho charakteru.
Manželstvo nie je len priestorom pre lásku, ale tiež platformou pre osobnostný rast. Našou úlohou je vzájomne sa ovplyvňovať tak, aby sme sa čoraz viac podobali ideálu. V tomto nám môžu dopomôcť aj správne nastavené hranice, ktoré chránia nielen nás samých, ale aj naše vzájomné putá. Hranice by nikdy nemali spôsobiť ujmu iným; nie sú prostriedkom pomsty ani vyrovnávania starých účtov. Sú to nástroje, ako prejavovať lásku partnerovi a zároveň mu dopriať slobodu a možnosť prevziať zodpovednosť.
Tento nesúlad vnáša do našich vzťahov zmätok, ktorý následne zvyšuje napätie a narúša našu vzájomnú blízkosť. Vzťah sa tak stáva obtiažne udržateľným, pretože nemôže prosperovať na nestabilnom základe pretvárky a neustáleho nasadzovania si rôznych masiek.
Často prijímame rôzne role, aby sme sa zapáčili iným, vyhli sa nepríjemným situáciám, nesklamali ich, vyzerali lepšie, múdrejšie, láskavejšie alebo dokonca „svätejšie'. Možno túžime po obdive a uznaní, ktoré nám v detstve možno chýbalo. Alebo sme si nevedomky osvojili určité vzorce správania z rodinného prostredia, kde nebolo zvykom vyjadrovať emócie a už vôbec o nich hovoriť.
Možno boli určité témy u nás tabu, považované za nevhodné alebo za prejav slabosti a neschopnosti. Niekoho môže zase ovládať strach a úzkosť, preto sa vyhýba otvorenosti ako forme sebaochrany. Často využívame tzv. ego obranné mechanizmy, ktoré nám istým spôsobom pomáhajú znižovať vnútorné napätie. Môžeme ich považovať za užitočné, pretože nám umožňujú získať čas a energiu na objavenie efektívnejších riešení. V dlhodobom horizonte sa však pre nás a naše vzťahy stávajú deštruktívnymi a devastujúcimi (napríklad únik v podobe alkoholu alebo nadmerného fajčenia).
Integrita, ako zásadný vklad do našich vzťahov, značne utrpí a je narušená, ak dôjde k rozporu medzi vonkajšou prezentáciou a vnútornou realitou. Pri ego obranných mechanizmoch vstupuje do hry určité skreslenie reality, ktoré mení naše myslenie a vnímanie.
Toto skreslenie postupne, podobne ako hrdza na kove, narúša osobnú integritu a stabilitu vzťahu. Existuje pomerne veľa takýchto mechanizmov, preto sa zamerajme na niekoľko z nich, ktoré sa v našich vzťahoch vyskytujú pomerne často a bránia nám prejaviť našu osobnú integritu:
Dlhšie trvajúce popieranie emócií (napr. „nehnevám sa, som len smutná') môže viesť k uzavretosti, izolácii, zníženej schopnosti empatie, depresiám alebo na druhej strane k prudkým, nekontrolovaným reakciám a častým konfliktom s okolím.
Príklad: Eva písala terapeutovi do poradne, že je extrémne agresívna. Rozčuľuje ju aj najmenšia maličkosť, čo vedie k kriku, nadávkam a nepríjemnému správaniu voči jej najbližším. Jej matka mala zase hrozivé výbuchy hnevu, počas ktorých rozbíjala veci a fyzicky ju napádala, no Eva nesmela prejaviť svoje emócie, inak by dostala ešte väčší trest. Dnes sa na verejnosti dokáže ovládať, ale doma to nezvláda. Bojí sa skončiť ako jej matka.
Eva sa od detstva naučila popierať svoje pocity. Avšak, popieranie oslabuje. Je nevyhnutné mať odvahu pozrieť sa na to, čo patrí k nám, a možno aj k našej rodine. Nemusí to byť vždy jednoduché. Ale keď si dokážeme uvedomiť širšie súvislosti našich ťažkostí, prestávame byť obeťami, cítiť sa bezmocní a neustále nespokojní, a môžeme prevziať kontrolu nad naším životom. Môžeme získať novú silu a prevziať zodpovednosť za náš život v jeho aktuálnej podobe.
Je potrebné pojmenovať, čo cítime, nebáť sa položiť si otázky, ktoré nás možno zavedú do nepoznaného: „Prečo sa tak cítim?', „Kde som sa to naučil?', „Kedy som prežíval niečo podobné?', „Čo alebo kto by mi mohol pomôcť?'. Byť úprimný sám k sebe aj k ľuďom okolo nás je kľúčové pre posun vpred. Samozrejme, vyžaduje si to citlivý prístup, možno sprievod dôveryhodného priateľa, kňaza alebo terapeuta.
Príklad: Joyce Meyerová vo svojej knihe „Ako zvládať svoje emócie' opisuje vlastný príbeh o sexuálnom zneužívaní zo strany otca v detstve. Domnievala sa, že jej problémy sa vyriešia odchodom z domu v osemnástich rokoch. Ďalších trinásť rokov žila tak, že svoj problém bagatelizovala a potláčala. Až potom si uvedomila, že to ovplyvňuje každú oblasť jej života. Jej proces uzdravenia sa začal pripravenosťou postaviť sa bolestnej skúsenosti čelom a prestať obviňovať všetkých okolo seba za svoje problémy. Ako sama píše: „Nikomu neodporúčam potláčať svoje pocity a dovoliť im, aby vás ‚zožierali‘ zvnútra. Ľudia, ktorí potláčajú bolesť a nikdy sa nenaučia správne sa s ňou vyrovnať, jedného dňa explodujú - navonok alebo vo vnútri.'
Príklad: Mladá 22-ročná žena rozpráva, že viedla celkom bežný život, našla si dobrú prácu, stretávala sa s priateľmi, mala svoje záľuby, až na to, že pociťovala hrôzu pri akejkoľvek možnosti nadviazania romantického vzťahu s mužom. Trpela panickou poruchou a začala s psychoterapiou. Cítila sa neschopná a bola už unavená zo svojho strachu.
V jednom momente úprimne a silno pocítila túžbu po naozaj funkčnom vzťahu. Zrazu sa jej vynorila spomienka na nepríjemný pocit, ktorý zažila, keď ju objal jej otčim a dokonca ju vtiahol do izby a nútil ju robiť veci, ktoré nechcela. Jej mozog to vytesnil, aby mohla prežiť. Hovorí, že najviac ju prekvapila reakcia jej tela. Akoby bola zamrznutá a po uvedomení si týchto skutočností začala „rozmrazovať'. Bol to začiatok jej uzdravenia a dnes už nepociťuje úzkosť ani strach a dokáže sa zo vzťahu naozaj tešiť.
Existuje mnoho ďalších obranných mechanizmov a ako vidíme, môžu natoľko ovplyvniť naše vnútro a naše vzťahy, že nie sme schopní zosúladiť to, čo hovoríme navonok, s tým, čo cítime vo svojom vnútri. Pre budovanie osobnej integrity je preto nevyhnutné naše osobné sebapoznanie. Potrebujeme porozumieť vlastným emóciám a potrebám. To nás podľa slov psychológa Bendu približuje k našej vlastnej podstate a rovnako aj k iným ľuďom.
Uvedomenie si vlastnej emočnej bolesti môže odhaliť korene našich potrieb, rozvíja empatiu a pocit spolupatričnosti. Poznanie samých seba nám môže pomôcť žiť autentickejšie, otvorenejšie a milovať druhých bez strachu.
Preukazovanie osobnej integrity je skutočne významným prínosom pre naše vzťahy. Potrebujeme ju vnímať v rôznych kontextoch.
Príklad: Manželka mala neskutočný strach, keď jej manžel prekračoval rýchlosť. Bolo jej dokonca fyzicky nevoľno, keď bola jeho jazda príliš dynamická a agresívna. Prudké zrýchlenie, náhle brzdenie na križovatke, riskantné predbiehanie - to všetko zvyšovalo jej strach. Keď sa mu o tom zmienila, smial sa jej, nazval ju precitlivenou, hlúpu a tvrdil, že nerozumie, čo patrí k skutočnému mužovi. Pokračoval v jazde podľa svojich preferencií.
Nejde ani tak o to, aký štýl jazdy je primeraný a vhodný, ale skôr o to, čo táto situácia vypovedá o danom vzťahu. Ak niečo prekáža druhej osobe, ak cíti strach a necíti sa pri nás bezpečne, nemalo by nám to byť ľahostajné. Spochybňovanie prežívania druhej osoby nie je správnou cestou. Vedie to totiž k obrovskej neslobode.
Môžeme dospieť do stavu, kedy sa druhý človek bude tváriť, že je v pohode, aj keď bude v napätí, úzkosti a strachu. Nebude sa pri vás cítiť bezpečne natoľko, aby mohol byť sám sebou. Nakoniec sa vonku, v práci alebo s inými ľuďmi bude cítiť slobodnejšie ako s vami, pretože tam jeho pocity nikto nespochybní.
Príklad: Jedno utorkové ráno sa z kúpeľne ozval zvuk výbuchu petárd, ktoré boli odpálené priamo na toaletnú misu. Pach síry a hrozný rachot spolu s krikom prilákali otca Grega.
Candy kričí na 19-ročného potenciálneho vinníka Dannyho, ako si to dovolil. Otec G. ich od seba odtrhne a vedie Dannyho na parkovisko. Namiesto výčitiek sa ho spýta:
„Ako sa máš?' „NEUROBIL SOM TO!' spustí...
„Ja viem,' poviem, popierajúc každú molekulu svojho bytia.
„Ja viem, ja viem. Ale robím si o teba starosti,' poviem mu tak pokojne, ako som len vedel.
„Ako sa máš?'
„OK.'
„Už si dnes niečo jedol?'
„NIE.'
Dám mu 5 dolárov. „Prečo neskočíš k Jimimu a nedáš si niečo pod zub?'
Danny odchádza preč a mumle si dostatočne nahlas, aby to bolo počuť. „Aj keď mi neveríš.' Zavolám na neho, nech sa vráti.
„Danny, syn môj, keď mi povieš, že si to neurobil, nič viac nepotrebujem.'
Danny stojí na horúcom augustovom slnku a rozplače sa. Zahnaný do kúta pocitom zahanbenia a potupy, kapituluje... (ale nie pred mojou autoritou). (Kresby na srdci, s. 73)
Zdanlivo prevrátená integrita. Môžeme povedať, že otec G. nehovoril pravdu, popieral to, čo vedel, že vinníkom je Danny. V skutočnosti ide o pravú integritu, ktorá vždy uplatňuje veľkú lásku, nadhľad a vyšší zmysel. Nejde o to ponížiť, usvedčiť alebo znemožniť druhého, ale pozdvihnúť ho na vyššiu úroveň. Ako hovorí psychiater J. Gilligan: „ ‚Ja‘ nemôže prežiť bez lásky a vyhladované nedostatkom lásky umiera.' Ale o tom viac v ďalšej časti nášho seriálu.
Prečítajte si tiež nasledujúcu časť: „Objavme správne „vklady' do našich vzťahov' (7/8): Úprimné ospravedlnenie
Predchádzajúca časť: „Objavme správne „vklady' do našich vzťahov' (5/8): Vyjasnite si očakávania
Zdroje a inšpirácia pre vás na ďalšie čítanie:
Jan Benda. Emoce a já. video. 2021. https://psychologie.cz/video/prednaska/emoce-ja/
Stephen. R. Covey. 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. 2010
Gregory Boyle. Kresby na srdci. 2023.
Seriál o nefyzickom násilí. 2021. https://www.postoj.sk/71251/serial-o-nefyzickom-nasili
Dalibor Špok. Život bez radosti. 2021. https://psychologie.cz/zivot-bez-radosti/
Reginald A.Slavkovský. Terapeutický potenciál vzťahov z hľadiska dvoch rovín komunikácie. 2013. dostupné online: https://ostium.sk/language/sk/terapeuticky-potencial-vztahov-z-hladiska-dvoch-rovin-komunikacie/
J. Meyer. Ako zvládať svoje emócie. 2012. s. 30
Pavel Špatenka. Jak nakládat s emocemi. 2013. https://psychologie.cz/jak-nakladat-s-emocemi/
Kristina Sarusová. Obranné mechanizmy. 2019. https://psychologie.cz/obranne-mechanismy/
L. Hudcová. Trauma u ľadu. 2018. https://psychologie.cz/poradna/jsem-agresivni-kdyz-neni-po-mem-vas-problem-souvisi-s-bezmoci/
Michal, vášnivý fotograf z Bratislavy, spoznal Evu prostredníctvom spoločného priateľa na vernisáži výstavy v Galérii mesta Bratislavy. Od prvého momentu, keď sa ich pohľady stretli ponad abstraktné plátna, cítil nečakané spojenie. Eva, grafická dizajnérka s umeleckou dušou, bola očarená jeho úprimným úsmevom a spôsobom, akým rozprával o svojej práci. Ich prvá káva sa pretiahla na celý večer, plný smiechu a zdieľania snov.
Postupne si uvedomovali, že ich priťahuje nielen spoločná vášeň pre umenie, ale aj vzájomný rešpekt a porozumenie. Michal obdivoval Evinu kreativitu a schopnosť vidieť krásu v každodenných detailoch, zatiaľ čo Eva obdivovala Michalovu trpezlivosť a jeho pohľad na svet, ktorý zachytával na svojich fotografiách. Ich prvé spoločné výlety do slovenských hôr a dediniek posilňovali ich puto a prinášali im radosť z objavovania.
Zlomový moment prišiel počas romantického večera pri jazere v blízkosti Devína. Keď Michal v úžase sledoval západ slnka nad Dunajom a držal Evinu ruku, uvedomil si, že s ňou chce zdieľať nielen svoje vášne, ale aj celý život. V tom momente jej vyznanie lásky padlo ako jemný dotyk na jej srdce. O pár mesiacov neskôr si povedali svoje áno pred tvárou najbližšej rodiny a priateľov, sľubujúc si vernosť a nekonečnú lásku, čím začali písať novú kapitolu svojej spoločnej histórie.