Prostredníctvom nášho ľúbostného príbehu by sme ťa radi povzbudili v neochvejnosti pri hľadaní životnej lásky, upozornili na vnímavosť tvojho vnútra, cez ktoré ti Boh šepká, za kým sa máš vydať, a dodali ti odvahu, aby si na tieto volania vedel/a odpovedať konkrétnymi činmi.
Braňo: Počas jednej nedeľnej distribúcie svätého prijímania som sa opýtal Pána Ježiša: "Čomu mám zasvätiť svoj život?" Po skončení rozdávania Eucharistie miestny kňaz čítal farské oznamy, v ktorých informoval veriacich o blížiacej sa duchovnej obnove s názvom "Hľadanie životného partnera s Božou pomocou", ktorú organizovala KatRande pod duchovným vedením pátra Ivana Barusa v Marianke. Okamžite som sa spýtal Pána Ježiša, či je toto odpoveď na moju otázku... Po niekoľkých dňoch premýšľania a utíšenia môjho vnútorného rozrušenia som sa rozhodol prihlásiť. O svojom prihlásení som nikomu nehovoril, a to aj napriek zvedavým otázkam mojich priateľov, ktorým som ten víkend chýbal.
Katka: Jedného dňa mi prišiel email so zaujímavou ponukou - duchovná obnova s názvom „Hľadanie životného partnera s Božou pomocou'. Pomyslela som si: „Hm, to vyzerá zaujímavo, idem do toho!' Presvedčila som aj ďalšie dve kamarátky, ktoré prekvapivo súhlasili. A tak sme sa tam vybrali na daný víkend s tým, že aj keby sme tam nenašli mužov, aspoň si poriadne duchovne oddýchneme :-)
Braňo: Po príchode do Marianky a ubytovaní som sa išiel pomodliť do baziliky. Je pozoruhodné, že počas modlitby mi napadlo dať sľub Panne Márii, že ak si tu nájdem svoju spriaznenú dušu, obetujem našej Nebeskej Matke 100 EUR. Po krátkom zvážení som svoju myšlienku potvrdil sľubom. Keď som išiel z kostola do pútnického domu, zbadal som 3 dievčatá, ktoré som poznal z našich fašiangových zábav v dedine. V tom okamihu moje tajomstvo zaniklo a musel som čeliť zvedavej otázke: "Čo tu robíš?" Aj keď bolo asi všetkým zúčastneným jasné, prečo sme tam všetci. Prvý večer duchovnej obnovy som vnímal veľmi zvláštne, pretože v priebehu troch hodín som sa zoznámil asi s 30 dievčatami a na konci som si už nepamätal, ako sa volá prvá. Cítil som sa veľmi neisto a kládol som si otázku: "Čo tu robím?" Na ďalší deň som si povedal, že sa musím zapojiť do programu a rozprávať sa s rôznymi ľuďmi, aby mi čas rýchlejšie ubehol. Pred odchodom na spoločnú túru sme sa všetci stretli pred pútnickým domom a ja som stál v mužskej skupinke a pozeral som sa po okolí, keď mi zrazu padli oči na Katku, ktorá sedela v slnečných okuliaroch na lavičke a mal som pocit, akoby sa na mňa pozerala. V tom momente akoby som počul vo svojom vnútri hlas: "Choď za ňou." Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, a tak som túru strávil v prítomnosti Katky a jej dvoch kamarátok. Počas celej túry som sa s ňou (s nimi) rozprával, počúval, pozoroval, analyzoval... Ich životné príbehy boli pre mňa veľmi pozoruhodné.
Katka: Po príchode do Marianky sme sa s kamarátkami išli rovno zaregistrovať a boli sme celkom prekvapené toľkým množstvom ľudí, ktorí tam prichádzali. Medzi nimi si kamarátka všimla aj Braňa zo spomínaných fašiangových zábav. Úprimne povedané, jeho by som tam vôbec nečakala. Neskôr v ten večer bol spoločný zoznamovací program vo väčších skupinách, ktorý som si celkom užila, aj keď množstvo ľudí, ktorých som narýchlo spoznala v tak krátkom čase, bolo naozaj neúrekom. V sobotu ráno sa išlo na už spomínanú túru, počas ktorej bola možnosť hovoriť s rôznymi ľuďmi. My tri kamarátky sme išli spolu, a keď nás míňali iní ľudia, pridal sa aj Braňo. Pamätám si, že som sa práve modlila desiatok ruženca, ktorý som chcela dokončiť, a tak som mu len naznačila, že sa domodlím a môžeme sa porozprávať (neskôr, počas nášho spoznávania, mi prezradil, že tento moment naňho urobil dobrý dojem). Zvyšok túry sme potom všetci strávili v zaujímavých rozhovoroch napriek tomu, že tam nebola žiadna náklonnosť ani počiatočné očarenie. Proste fajn čas, ktorý pokračoval po návrate do pútnického domu duchovnou obnovou (pre mňa na vysokej úrovni). Neskôr sme sa všetci modlili ruženec, pri ktorom sa jeden z desiatkov išiel zrazu predmodlievať Braňo. Musím povedať, že toto zasa zapôsobilo na mňa.
Braňo: V nedeľu, v deň odchodu, som sa chcel s dievčatami rozlúčiť a poďakovať sa im za spoločne strávený čas, ale nevedel som ich nikde nájsť. Ponáhľal som sa domov a vo svojom vnútri som sa rozhodol, že sa s nimi rozlúčim prostredníctvom skupinovej FB správy. Tak som ešte v ten deň aj urobil. Zaujímavé pre mňa bolo, že som tých pár dní potom cítil vnútorný nepokoj ohľadom Katky, ktorý sa mi podarilo utíšiť súkromnou správou a nadviazal som tak na zdvorilostné "pozvanie na kávu" z minulosti, ktoré sme v blízkej budúcnosti aj uskutočnili.
Katka: Skupinová správa od Braňa nás všetky tri milo prekvapila a vraveli sme si, že „fíha, aký je Braňo slušný, že nám tak pekne napísal na rozlúčku'. No aké bolo moje prekvapenie, keď prišla neskôr správa len mne. Povedala som si, veď za stretko nič nedám, pokecáme a uvidíme...
Braňo + Katka: Tak sme sa stretli raz, dvakrát, trikrát... a takto sme sa spoznávali dva mesiace. Po tomto čase sme sa rozhodli spolu chodiť. O deväť mesiacov nato sme sa zasnúbili a 13. januára 2018 sme našu lásku spečatili sviatosťou manželstva. Na záver nášho príbehu lásky by sme sa chceli touto cestou ešte poďakovať KatRande aj pátrovi Barusovi, vďaka ktorým sme sa my dvaja „stretli', a popriať im veľa síl aj povzbudivých momentov v ich zmysluplnej práci.
Niektoré úspešné príbehy
ŽIVOTNÝ PARTNER - ZÁLEŽITOSŤ BOHA ALEBO ČLOVEKA?
Ak človek hľadá a modlí sa za svojho životného partnera, je vhodné, ak si položí otázku: „Koho hľadám? Čo je pre mňa u tohto človeka naozaj dôležité?'
Pretože ak sa napríklad muž modlí za vernú, láskavú, starostlivú manželku, ktorá bude milujúcou matkou, a pritom v „praxi' uskutočňuje výber podľa krásnej tváričky a dokonalej postavy, pravdepodobne bude sklamaný. Ak v prvom rade očakáva očarenie a až potom to dobré a charakterné, hrozí, že jeho rozpolené srdce nikdy nebude spokojné a neustále bude očakávať „niečo iné'.
V niektorých kresťanoch pretrváva predstava, že „tam hore' je akási databanka, v ktorej Boh „páruje' mená - a ak sa tí dvaja dajú dokopy, majú šancu byť šťastní, ak sa ale minú, svoju životnú šancu už premárnili. Pravdou však zostáva, že Boh nám udelil slobodnú vôľu a v živote nám neustále dáva možnosť voľby. Možno poznáš prípad, keď sa on a ona dali dokopy takým zázračným, nadprirodzeným spôsobom, že to očividne bolo zrežírované zhora. Áno, Boh je vo svojom konaní kreatívny - existujú aj takéto prípady. Tak ako medzi prípadmi obrátení existujú zvláštne, výnimočné, podobné Šavlovmu.
Pre väčšinu ľudí je však tým najlepším partnerom ten, ktorého sa rozhodnem milovať. S kým je mi dobre, je mi priateľom a na ľudskej úrovni si veľmi dobre rozumieme. Ten, ktorý v dôležitých veciach spĺňa moje očakávania, keď si odpovedám na otázku: „Čo je pre mňa u budúceho manžela, manželky naozaj dôležité?' Buďme realisti a priznajme si, že vnútorný zoznam bude potrebné určite upraviť, pretože ideálneho partnera nie je možné stretnúť. Zrelý človek však neočakáva, že jeho budúci manžel, manželka bude dokonalý. „Dokonalý vzťah' totiž nevytvárajú dokonalí ľudia, ale dvaja priatelia, ktorí sa spoliehajú na dokonalého Boha.
Ak hľadáš svojho životného partnera, stanov si veci, ktoré sú pre teba podstatné, a modli sa. Vypros si u Boha milosť, aby si ho stretol a aby si sa v rozhodujúcej chvíli vedel správne rozhodnúť. Snaha postupovať pri výbere partnera v súlade s Božími zásadami prináša spoločnému manželskému životu nesmierne požehnanie.
Stretla som ho v malej útulnej kaviarni v srdci Bratislavy. Bola som tam s kamarátkou na káve a on sedel pri vedľajšom stole, zahĺbený do knihy. Všimla som si ho, no snažila som sa nevšímať, no jeho pohľad ma neustále priťahoval. Nakoniec, keď sa naše oči stretli, usmial sa na mňa. Jeho úsmev bol taký úprimný a teplý, že som sa cítila ako v rozprávke.
Po krátkom váhaní sa odvážil prísť k nášmu stolu. Predstavil sa ako Tomáš a začali sme sa rozprávať. Zistili sme, že máme veľa spoločného - lásku k literatúre, hudbe a cestovaniu. Hodiny ubehli ako voda a my sme si stále mali čo povedať. Cítila som, že medzi nami vzniká niečo výnimočné, niečo, čo som nikdy predtým nezažila.
Naše prvé rande bolo ako z filmu. Tomáš ma zobral na prechádzku po starom meste, ukázal mi skryté uličky a romantické zákutia. Večer sme strávili v malej reštaurácii s výhľadom na Dunaj. Počas večere mi povedal, že sa do mňa zamiloval na prvý pohľad. Bola som šťastná, pretože som cítila to isté.
Odvtedy sme spolu už päť rokov a naša láska stále rastie. Sme si navzájom oporou, inšpiráciou a najlepšími priateľmi. Plánujeme si založiť rodinu a stráviť spolu celý život. Som vďačná za ten deň v kaviarni, keď sa naše cesty stretli a začal sa náš príbeh lásky.