Film, ktorý bol zámerne vytvorený len s cieľom osloviť prvotné pudy. Je to len zoskupenie ošúchaných klišé, takže po krátkom čase prestane byť zaujímavý a skôr unavuje, keďže je dopredu zrejmé, ako sa všetko vyvinie. Ani ústrednej dvojici to vzájomne nefunguje, nieto ešte samotnej hlavnej hrdinke, ktorá by mala získať najviac sympatií od diváka. A na samotnom konci prichádzajú očakávané slzy dojatia. Možno aj úľava, že táto deväťdesiatminútovka je už za nami. Ale piesne sú celkom príjemné, to sa musí uznať. ()
Kto už len tvrdil, že romantický film musí mať šťastný koniec? ... Veľmi som im to želal/a, aby to dopadlo inak. Aj keď na romantické snímky vôbec nie som, tento ma skutočne zaujal a úplne som sa nechal/a pohltiť dejom. Príbeh, ktorého záver bol mimoriadne dojemný, mi dokonca niekoľkokrát vyčaril slzu v oku, bol prekrásny a plný citových okamihov. Táto dvojica zahrala svoje role bravúrne a romancu bolo cítiť z každého záberu! Odo mňa plný počet bodov!
Absolútne neobľubujem účelové romantické snímky, ako je tento. Každý posun v príbehu je úplne evidentný, pretože pri týchto filmoch, kde má hlavná postava smrteľnú chorobu, sa to ani inak vyvíjať nemôže. Film násilu útočí na city, čo namiesto toho, aby si divák obľúbil postavy, skôr vyvoláva pocit trápnosti. Na pätnásťročné dievčatá to možno zaberie a budú fňukať, no na dospelého diváka rozhodne nie. Iba 30% ()
Nevytiahnem to na štyri hviezdičky, avšak musím pochváliť výber ústredného hereckého dua. Ich výkon bol skutočne skvelý, Bella je pôvabná a Patrik ma milo prekvapil. Táto romantika s chorobnou tematikou, primárne určená pre mladých, ktorá však nepochybne dokáže osloviť aj dávno dospelých, je predvídateľná, dojímavá a pomerne vkusne spracovaná, hoci úvod obsahuje niekoľko trápnych pasáží, kde s výnimkou Patrika pôsobia všetci prehnane. Na nedeľné popoludnie, keď máš film na notebooku a prepínaš televízor medzi atletikou a cyklistikou, je to celkom fajn a oddýchneš si pri ňom. ()
Nie som si istý/á, či syndróm XP reálne existuje a do akej miery bol tu zobrazený vierohodne. Avšak... Snímka sa začína pôsobivo, pokračuje rovnako a divák netrpezlivo očakáva zápletku, ktorá na chvíľu pozastaví dej a následne ho posunie vpred. Zápletka sa dostaví a v tom momente sa všetci začnú správať nelogicky, robiť nerozumné činy a potom ešte absurdnejšie rozhodnutia. Ale to neprekáža, pretože sa predsa nejedná o skutočný ľudský život, ale o vymyslenú postavu vo filmovom diele, ktoré znesie takmer čokoľvek... Hlavná dvojica sa k sebe dokonale hodí. Obaja sú vizuálne príťažliví, Schwarzenegger pôsobí neodolateľne a môj zrak bol príjemne potešený. Postava otca hrdinky bola neprirodzená, nerealistická a nakoniec absolútne nezmyselná. Prvú hodinu hodnotím pozitívne, poslednú polhodinu by som však vystrihol/a a natočil/a ju nanovo a odlišne, pre lepší celkový dojem. ()
Kľúčové témy:
V preplnenej kaviarni na Laurinskej ulici v Bratislave sedela Simona s knižkou v ruke a snažila sa ignorovať ruch okolo seba. Zrazu sa ozvalo tlmené „Pardon' a na stoličke oproti nej sa usadil muž s úsmevom, ktorý jej okamžite rozžiaril deň. Bol to Adam. Prišiel si pre svoje ranné espresso a omylom si sadol k jej stolu, mysliac si, že je voľný. Namiesto trápneho ospravedlnenia sa však začali rozprávať. Vymieňali si názory na literatúru, cestovanie a nakoniec aj na to, aké je to nájsť si v dnešnej dobe niekoho, kto skutočne rozumie. Ich stretnutie pôsobilo ako scéna z romantického filmu, plné náhod a iskrivých pohľadov.
Po prvej káve nasledovala druhá, potom obed a nespočetné prechádzky starým mestom. Simona a Adam zistili, že ich spája nielen láska k umeniu, ale aj rovnaký zmysel pre humor a túžba po hlbokom, zmysluplnom vzťahu. Adam obdivoval Simoninu inteligenciu a jej nákazlivý smiech, zatiaľ čo Simona bola očarená jeho pokojnou silou a láskavosťou. Ich rozhovory trvali do neskorých hodín, plné snov, obáv a nádeje. Každý deň s ním bol pre ňu ako nové dobrodružstvo, ktoré odhaľovalo krásu ich vzájomného spojenia.
Zlom nastal počas víkendu v Tatrách. Vystúpili na Lomnický štít a zhora sledovali, ako sa pod nimi rozprestiera nádherná panoráma Slovenska. Bola zima, ale Simonine srdce bolo plné tepla. Adam ju objal a v tom momente pochopila, že toto nie je len náhoda, ale osud. „Milujem ťa, Simona,' zašepkal jej do vlasov. Bolo to jednoduché, úprimné a pre ňu to znamenalo celý svet. V jeho objatí cítila istotu, lásku a prísľub spoločnej budúcnosti.
O dva roky neskôr sa vrátili na Lomnický štít. Tentoraz však už ako manželia. Ich kaviarenský príbeh sa premenil na spoločnú cestu plnú radosti, výziev a nekonečnej lásky. Obaja verili, že ich vzťah je dôkazom, že pravá láska si vždy nájde cestu, niekedy v tých najneočakávanejších okamihoch, a že aj uprostred obyčajného dňa sa môže zrodiť niečo mimoriadne. Ich domov bol teraz plný smiechu, porozumenia a tepla, symbolizujúceho pevné puto, ktoré sa zrodilo z náhodného stretnutia pri rannej káve.